ENVIRO: V ochrane Karpatských bukových pralesov sú vážne nedostatky

Výbor UNESCO má na prelome júna a júla rozhodnúť, či slovenskú časť Karpatských bukových pralesov vyradí zo zoznamu svetového dedičstva
BRATISLAVA 21. júna (SITA) – Ochranári zo Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) na mieste preverili starostlivosť o Karpatské bukové pralesy, ktoré sú zaradené Svetového dedičstva UNESCO. Výbor UNESCO má na prelome júna a júla rozhodnúť, či slovenskú časť Karpatských bukových pralesov vyradí zo zoznamu svetového dedičstva pre nedostatočnú ochranu tohto územia. Výbor ešte vlani v júli vyzval Slovensko, aby do februára tohto roka definitívne určilo hranice lokality a zaistilo ochranu pred ťažbou dreva a lovom zveri. Envirorezort predložil UNESCO správu, v ktorej definoval prijímané opatrenia na lepšiu ochranu bukových pralesov vrátane plánu na vyhlásenie troch nových prírodných rezervácií Černiny, Pramenisko Cirochy a Nežabec, v ktorých bude platiť bezzásahový režim ochrany.

WWF po návšteve územia konštatoval, že na územiach navrhovaných rezervácií v súčasnosti nie je lesnícka činnosť, čo považuje za pozitívne. Pripomenul však, že návrh na zriadenie týchto rezervácií zatiaľ envirorezort nepredložil vláde. WWF doplnil, že v prípade rezervácií Pramenisko Cirochy a Černiny zatiaľ nedošlo k dohode s neštátnymi vlastníkmi lesov, ktorí majú požiadavky ťažko akceptovateľné pre štát. „Adekvátnu a trvalú ochranu lokality UNESCO pritom nezabezpečí len vyhlásenie týchto troch rezervácií. Ďalšie rezervácie by mali byť navrhnuté aj v lesoch pod rezerváciou Borsukov vrch, v doline Zbojského potoka a v okolí pralesa Stužica tak, aby vytvárali ucelený celok prírodných lesov,“ konštatoval WWF.

Vážnym nedostatkom je starostlivosť o nárazníkovú zónu, ktorá v súčasnosti nepomáha chrániť najvzácnejšiu jadrovú zónu lokality. „Sú tu v rozpore rôzne záujmy,“ uviedol WWF s tým, že za ochranu prírody sú zodpovední štátni ochranári a za starostlivosť o lesy lesníci, pre ktorých je prvoradé hospodárenie v lese, a nie ochrana prírody. Najmenej vhodné lesné hospodárenie zaznamenal WWF v Národnom parku Poloniny, kde je rozsiahla ťažba dreva. „Na rozsiahlych plochách sa v relatívne blízkej vzdialenosti od seba vytvárajú ruby, ku ktorým sa po krátkom čase pridávajú ďalšie vyťažené plochy a takto nakoniec vznikne rozsiahla plocha mladých rovnovekých lesov, ktoré už nedosahujú prírodnú hodnotu lesov pred ťažbou,“ vysvetlil WWF. Lesníci počas ťažby budujú lesné cesty, často po spádnici, čím sa zvyšuje odtok vody z územia a znehodnocuje kvalita pôdy. „Deje sa to v národnom parku,“ zdôraznili ochranári s tým, že masívna ťažba dreva oberá územie o turistický potenciál.

WWF tiež kritizoval skutočnosť, že envirorezort zatiaľ presne nevymedzil hranice slovenskej časti Karpatských bukových pralesov, čo bola jedna z požiadaviek UNESCO. Nestanovil tiež zodpovednosti jednotlivých orgánov štátu v oblasti adekvátnej ochrany prírody a neposkytol konkrétny časový plán navrhovaných opatrení. „Slovenská republika už 11 rokov nedokáže zabezpečiť ochranu lokality v akýchkoľvek doteraz deklarovaných hraniciach. Štát nevie usmerniť rôzne záujmy a využívanie územia tak, aby nebol ohrozený predmet, pre ktorý sa lokalita chráni – starobylé jedľobukové lesy,“ konštatoval na záver WWF.

Slovenskú časť Svetového dedičstva UNESCO tvoria štyri komponenty, z toho tri - Havešová, Rožok a Stužica – Bukovské vrchy, sú súčasťou Národného parku Poloniny, štvrtý komponent Vihorlat je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. Envirorezort tvrdí, že ochrana pred ťažbou dreva a lovom zveri je v súčasnosti dostatočne zabezpečená v dvoch zo štyroch oblastí, a to v lokalitách Havešová a Rožok, ktoré sú zároveň národné prírodné rezervácie s 5. stupňom ochrany, kde sú ťažba a lov zakázané. V častiach Stužica – Bukovské vrchy a Vihorlat sa pripravuje rozšírenie území s 5. stupňom ochrany vyhlásením troch nových prírodných rezervácií Černiny, Pramenisko Cirochy a Nežabec.


Skribentens artiklar SITA
Du kan vara intresserad av
  • Medzi top zákazníkov Lesov SR prenikli nové priekupnícke firmy na úkor niektorých fabrík

    Drevári sa začiatkom roka báli o presuny štátneho dreva do rúk priekupníkov blízkych vláde, no napokon si mnohí objemy udržali. Zmluvy štátnych lesov sa však skrátili. Spracovatelia sa preto obávajú, že neskôr budú musieť o surovinu bojovať znova. Niektoré fabriky boli navyše vytlačené spomedzi top zákazníkov Lesov SR a nahradili ich nové mená, ktoré drevo vyvážajú aj do cudziny. Medzi manažérmi Lesov SR si našla miesto aj bývalá pravá ruka Borisa Kollára.
  • Drevári sa obávajú, že na biznise s drevom zasa začínajú zarábať ľudia blízki Smeru a SNS. Štátne lesy im blokujú dodávky

    Štátne Lesy SR meškajú s podpisom zmlúv na tohtoročné dodávky dreva pre domáci drevospracujúci priemysel. Drevári za tým vidia možné presuny dreva, ktoré doteraz dostávali oni, na priekupníkov s kontaktmi na terajšiu vládnu koalíciu. Takto sa to dialo aj za minulých vlád Smeru a SNS. Lesy SR meškanie odôvodňujú tým, že sa ich noví manažéri vybraní koalíciou musia viac zoznámiť so stavom podniku.
  • Otec zostal len dodávateľom surovín, výrobu prevzal syn

    Pre vybudovanie rodinnej firmy je prvoradé, aby sa rodičom podarilo pritiahnuť deti k podnikaniu. Rovnako dôležité je, aby starší nechali mladým vo firme dostatočne široký priestor. Inak v podniku nedorastú na samostatných lídrov. Štefan Nemčík si to vo svojej východoslovenskej píle Drevop uvedomil hneď po príchode syna Juraja pred dvanástimi rokmi.
  • Zlatý rok drevárov s rekordným ziskom i novými posilami

    Slovenské drevárstvo sa dlho nevedelo pozviechať z krízového prepadu, posledných pár rokov však rastie veľmi dynamicky.
  • Pri najvyšších tržbách nábytkári v strate

    Slovenská výroba nábytku sa vlani už druhý rok po sebe prepracovala k novým rekordným tržbám, prijíma zamestnancov a na rozdiel od pokrízových rokov sa jej vyhýba krach podnikov.
DREVARI.SK, s.r.o.
DREVARI.SK, s.r.o.