ENVIRO: Štátni ochranári odmietajú kritiku lesníkov, že publikujú neprofesionálne práce

Národné lesnícke centrum skritizovalo analýzu ŠOP a SAV o šírení lykožrútovej nákazy a šírením lykožrúta, ktorú vypracovala Štátna ochrana prírody SR (ŠOP) a Slovenská akadémia vied (SAV), bolo odštartovať odbornú diskusiu o situácii v slovenských lesoch, a nie vyvolať priamu konfrontáciu s ľuďmi z lesníckej praxe alebo výskumu.
ŠOP takto reagovala na tvrdenie Národného lesníckeho centra (NLC), že analýza, podľa ktorej bezzásahové zóny nie sú významným zdrojom lykožrútovej kalamity, sa vyznačuje množstvom zásadných chýb, neprofesionalitou a nedôslednosťou. „Doterajšia diskusia v médiách totiž bola založená hlavne na názoroch jednotlivých ľudí, bez odvolania sa na konkrétne odborné štúdie,“ uviedla v reakcii ŠOP, pričom vyjadrila poľutovanie, že NLC namiesto vecnej odbornej diskusie znevažuje autorov štúdie.

Ústav ekológie lesa SAV a ŠOP analyzovali vzťah medzi odumieraním smrekových porastov v dôsledku lykožrútovej nákazy a bezzásahovými územiami. Zo 117 skúmaných rezervácií sa len v deviatich prípadoch preukázalo, že odumieranie sa začalo v rezervácii. Podľa odborníkov tak obviňovanie ochrany prírody zo súčasnej podkôrnikovej kalamity neobstojí. Generálny riaditeľ Národného lesníckeho centra Ľuboš Hlavoň považuje analýzu za neprofesionálnu, pričom od autorov žiadal odpoveď na deväť odborných otázok. Podľa Hlavoňa materiál nespĺňal parametre kladené na analytické práce, nebol riadne vyargumentovaný, pripravený a nezodpovedal pravidlám publikovateľnosti.

ŠOP v reakcii na túto kritiku pripomenula, že pre médiá nebola zverejnená celá vedecká publikácia, ale tlačová správa, ktorá nemohla uviesť celý rozbor problematiky. Zároveň zopakovala svoj nesúhlasný postoj k tvrdeniam lesníkov, že na lykožrútovej kalamite nesie významnú mieru viny ochrana prírody a bezzásahový prístup v rezerváciách. „Jedna jediná odborná inštitúcia, akokoľvek nepochybujeme o odborných kvalitách mnohých jej pracovníkov, nemôže mať výhradné právo vyjadrovať sa k problematike lesov a vyvodzovať závery, ktoré majú ovplyvňovať prístup celej spoločnosti k lesom v chránených územiach,“ odkázala ŠOP Národnému lesníckemu centru.

Na kritiku lesníkov reagoval aj autorský kolektív SAV. Zdôraznili, že ich hlavnou motiváciou bolo na základe dostupných dát vecne a vedecky zhodnotiť vzťah medzi bezzásahovým režimom a rozpadom smrekových porastov, keďže takáto štúdia na Slovensku absentuje. Pripomenuli, že o problematike smrekových ekosystémov a o šírení podkôrneho hmyzu pravidelne publikujú články v medzinárodne renomovaných vedeckých časopisoch. „Uvedená štúdia spĺňa základné vedecké kritériá - replikovatelnosť, overiteľnosť, zverejnenie metodiky a výsledkov ako aj prístupnosť konštruktívnej vedeckej diskusii,“ uzavreli.

V poslednej dobe sa vyostril spor medzi lesníkmi a ochranármi o hospodárení v lesoch v chránených oblastiach. Lesníci presadzujú výrub stromov napadnutých lykožrútom, ochranári v tom vidia zámienku na zvýšenie ťažby dreva. Tvrdia, že les si dokáže s podkôrnymi kalamitami poradiť aj sám. Výruby lesov negatívne vníma aj široká verejnosť.


Skribentens artiklar SITA
Du kan vara intresserad av
  • Kovbojka o revíry v priamom prenose

    Poľovnícka spoločnosť Horn s pätnástimi miestnymi členmi ponúkne za blízky revír Višničky, ktorý spravujú v Štiavnických vrchoch štátne Lesy SR, tomuto podniku ročný nájom v sume vyše 57-tisíc eur. Pri 1 400-hektárovej rozlohe štátnych pozemkov v tomto revíri je to pre štát určite výhodná cena. Veď za hektár revíru chcú ľudia z Hornu platiť až 41 eur ročne, pričom priemer z cenových súťaží štátnych lesov je na 23 eurách.
  • Lesník odhalil sfušované zalesňovanie. Vinník dostal ďalšie miliónové kontrakty

    Na spackané zalesňovanie v oblasti horehronského Telgártu upozornil v septembri radový lesník Lesov SR Matúš Hríbik, ktorý tam pôsobí. Privátny dodávateľ podľa jeho slov nevysadil dostatočne veľké plochy a veľa stromčekov sa našlo hromadne zahrabaných len tak pod zemou.
  • Kvietik & Slavia Biznis spoza opony SNS

    O investičnej skupine Slavia Capital v rukách Petra Gabalca a Martina Kvietika sa už dlhšie hovorí v súvislosti s jej „prienikom“ s vládnou SNS i o tom, ako má vo svojich biznisoch využívať napojenie na rezorty zverené strane. Slavisti takéto tvrdenia rezolútne odmietajú a zdôrazňujú, že nič z toho nie je pravda. TREND si preto posvietil na jej vzťahy so štátom podrobnejšie
  • Únos štátu po poľovnícky: Ako papaláši cez úrady obrali urbárnikov o revír

    Poľuje iba každý stý Slovák, a tak väčšinu ľudí súboje poľovníckych partií o revíry nijako zvlášť nezaujímajú. Úplne iný rozmer však tieto boje nadobúdajú, ak v nich niekto prichádza o revír aj vďaka zneužitiu právomocí úradov a štátnych lesných podnikov, ktoré ich spravujú. Vtedy už ide o „únos štátu“ v prospech oponenta, a ten sa môže zopakovať v ktorejkoľvek oblasti života. Slušným ľuďom tak ostáva iba veľká nechuť, lebo spravodlivosť majú zasa hľadať len u toho istého štátu.
  • IKEA postavila inteligentnú fabriku

    V závode Flatline v Malackách beží už šiesty rok rozsiahly projekt digitalizácie a automatizácie výroby. V súčasnosti pokračuje robotizáciou nadväzujúcich procesov.
DREVARI.SK, s.r.o.
DREVARI.SK, s.r.o.