Hromadná pripomienka k zákonu o ochrane prírody získala masívnu podporu

Takmer 30-tisíc ľudí podpísalo v priebehu piatich dní hromadnú pripomienku k novele zákona o ochrane prírody a krajiny z dielne ministerstva životného prostredia (MŽP).
Pripomienku vzniesli environmentálne organizácie WWF Slovensko, Inštitút pre ochranu prírody, BROZ, SOS/BirdLife, VIA IURIS a Iniciatíva My sme les. Ako poznamenal Juraj Rizman z VIA IURIS, počtom zapojených občanov ide o najväčšiu hromadnú pripomienku zameranú na ochranu a tvorbu životného prostredia v histórii Slovenskej republiky. „Táto masívna podpora je ďalším jasným signálom, že ľuďom na našej prírode záleží. Nechcem sa už viac hanbiť za papierové národné parky, v ktorých vláda SR umožňuje ničiť naše prírodné dedičstvo úzkou skupinou ľudí," vyhlásil Karol Kaliský z iniciatívy My sme les.

Ochranári sú presvedčení, že zákon o ochrane prírody by mal byť protiváhou pred využívaním prírodného bohatstva na účely ako turistický ruch, komerčná ťažba dreva či rôzne stavebno-rozvojové aktivity. „Samotné návrhy MŽP v novele vnímame v mnohých ohľadoch ako posun vpred. Napríklad návrhy na sprísnenie vykonávania náhodnej ťažby dreva v chránených územiach či návrh na prechod správy štátnych pozemkov v národných parkoch na Štátnu ochranu prírody. Napriek tomu sme považovali za nesmierne dôležité sa k novelizácii zákona o ochrane prírody vyjadriť a navrhnúť ďalšie riešenia, ktoré zlepšia návrhy MŽP, “ uviedol právnik VIA IURIS Imrich Vozár. Novela napríklad hovorí, že do roku 2025 bude 50 percent území národných parkov bez zásahov človeka, zároveň presúva starostlivosť o národné parky pod Štátnu ochranu prírody SR až od januára 2022. Taký posun považujú ochranárske organizácie za nebezpečný pre prírodu a žiadajú obdobie skrátiť o dva roky. „Máme obavu, že počas tohto obdobia budú vydrancované lesy na území národných parkov. Navrhujeme preto, aby sa táto lehota primerane skrátila,“ píšu v hromadnej pripomienke.

Novelu ako celok však ochranárske organizácie vítajú a oceňujú ambíciu envirorezortu posilniť ochranu prírody a lepšie regulovať aktivity povolené v jednotlivých stupňoch ochrany, a to najmä ťažbu dreva, vysádzanie či rozširovanie nepôvodných druhov rastlín a živočíchov, prikrmovanie zveri či umiestnenie stavieb. „Krokom vpred je, že rieši náhodnú a neplánovanú ťažbu dreva, ktorá sa dnes vykonáva najmä po kalamite a často sa ňou ospravedlňujú zásahy v národných parkoch. Na túto ťažbu budú musieť lesníci žiadať súhlas ochrany prírody,“ uviedol Milan Janák z WWF Slovensko s tým, že regulovať by sa mal aj lov zveri a rýb, ktorý by mal byť zakázaný od štvrtého stupňa ochrany. Ochranári podporujú aj návrh, aby sa kompetencie vyhlasovať maloplošné chránené územia, najmä prírodné rezervácie, vrátili späť na MŽP. Kompetencia v roku 2015 prešla na vládu a odvtedy sa podarilo vyhlásiť na Slovensku iba jedinú rezerváciu - Borsukov vrch v Národnom parku Poloniny. „Viaceré vzácne lokality na Slovensku na primeranú ochranu stále čakajú. Často ide aj o najvzácnejšie pralesy a územia s medzinárodným významom,“ uzavrel Janák.


Skribentens artiklar SITA
Du kan vara intresserad av
  • IKEA v Malackách rozšíri výrobu drevotriesky. Aj vďaka novým plantážam

    Líder svetového predaja nábytku – švédsky koncern IKEA – nemá na Slovensku len veľký bratislavský obchodný dom, ale aj viacero fabrík na nábytok i závod na výrobu drevotriesky. Ten pri Malackách postavil koncern pritom na prelome milénia, a tak mu už v súboji s konkurentmi začal dochádzať dych.
  • Zákaz biomasakra je iluzórny. Kvalitné drevo z lesa sa spaľuje ďalej

    Vlani na konci roka pretlačili opoziční poslanci nečakane paragraf do legislatívnej normy, ktorá mala podľa nich prispieť k ochrane lesov. Zmenou zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie sa od januára 2019 mala zrušiť podpora pre elektrárne, ktoré spaľujú lesnú biomasu. Má ju dostávať len ten, kto využíva odpad z drevospracujúceho priemyslu. Na zvyšky z ťažby, napríklad konáre, by sa už vzťahovať nemala.
  • Kovbojka o revíry v priamom prenose

    Poľovnícka spoločnosť Horn s pätnástimi miestnymi členmi ponúkne za blízky revír Višničky, ktorý spravujú v Štiavnických vrchoch štátne Lesy SR, tomuto podniku ročný nájom v sume vyše 57-tisíc eur. Pri 1 400-hektárovej rozlohe štátnych pozemkov v tomto revíri je to pre štát určite výhodná cena. Veď za hektár revíru chcú ľudia z Hornu platiť až 41 eur ročne, pričom priemer z cenových súťaží štátnych lesov je na 23 eurách.
  • Lesník odhalil sfušované zalesňovanie. Vinník dostal ďalšie miliónové kontrakty

    Na spackané zalesňovanie v oblasti horehronského Telgártu upozornil v septembri radový lesník Lesov SR Matúš Hríbik, ktorý tam pôsobí. Privátny dodávateľ podľa jeho slov nevysadil dostatočne veľké plochy a veľa stromčekov sa našlo hromadne zahrabaných len tak pod zemou.
  • Kvietik & Slavia Biznis spoza opony SNS

    O investičnej skupine Slavia Capital v rukách Petra Gabalca a Martina Kvietika sa už dlhšie hovorí v súvislosti s jej „prienikom“ s vládnou SNS i o tom, ako má vo svojich biznisoch využívať napojenie na rezorty zverené strane. Slavisti takéto tvrdenia rezolútne odmietajú a zdôrazňujú, že nič z toho nie je pravda. TREND si preto posvietil na jej vzťahy so štátom podrobnejšie
DREVARI.SK, s.r.o.
DREVARI.SK, s.r.o.